Výsledky posledných komunálnych volieb potvrdili skutočnosť, že žijeme éru nezávislých poslancov. Tento trend tu máme už niekoľko volebných období. Aj mnohí moji kamaráti si zvolili akurát túto formu zastupovania voličov. Práve preto nie je mojim cieľom týmto príspevkom nikomu škodiť, len ma zaujíma, že kto je vlastne nezávislý; resp. či existuje vôbec nezávislosť poslanca?

Základom demokracie je hlas ľudu, t.j. väčšinové hlasovanie. Je to najhoršia forma vlády (povedal Churchill), no lepšiu sme dodnes nevymysleli. Čiže pre presadenie programu, vízie či predstavy je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov poslancov zastupiteľstva. Splnenie tejto podmienky je pre nezávislého poslanca priam nemožné. Preto sa stretávame s čoraz častejším javom: a to zakladaním rôznych klubov/skupín nezávislých poslancov. Takýmto spolčovaním je napr. skupina nezávislých poslancov Za Nové Zámky – Érsekújvárért, alebo Fecskék (Lastovičky) v Komárne počas volieb do VÚC. Avšak vytváranie rôznych skupín sa dá len na úkor nezávislosti. Hľadajú sa kompromisy, opúšťajú ideály a názory. Vybuduje sa spoločný ideový základ, ktorý spája členov, a ktorému za účelom väčšieho dobra podradia svoje možné rozdielne názory. Presne ako v prípade politických strán. Môžeme teda skonštatovať, že po voľbách sa nezávislí poslanci spravidla stávajú straníkmi. Vidieť to aj počas hlasovaní, kedy hlasujú ako celok. Nezávislosť, zvučné volebné označenie, mizne.

Existujú však aj  tzv. osamelí vlci, t.j. poslanci, ktorí si naozaj ustrážia status nezávislosti. Pre nich však neostáva nič iné len nekonečne kritizovať. Budovať, vyvíjať konštruktívnu činnosť osamelo nedokážu v demokratickom zastupiteľstve z objektívnych príčin. Ostáva teda otázne, že z akého dôvodu kandidujú osamelí vlci, keď konkrétne výsledky sami nedokážu zrealizovať.

Podľa môjho názoru je fenomén nezávislosti výsledkom vytriezvenia z poprevratovej politiky. Je to zásluha „veľkých politických osobností“ deväťdesiatych rokov, z ktorých mnohí dodnes nešli do politického dôchodku a prehlbujú apatiu občanov. Z uvedeného vyplýva, že prv by sa mali prebudiť samotné strany a rozlúčiť sa so svojou minulosťou. Pokiaľ sa to nestane, ostane nám iba neistá nezávislosť a zaslepovanie.

Dávid Nagy